Skutkový stav
Predmetom konania bolo rozhodnutie finančnej správy, ktorým bol daňovému subjektu (spoločnosť zaoberajúca sa logistikou) určený rozdiel v nadmernom odpočte DPH vo výške 469 980,80 € za zdaňovacie obdobie jún 2017. Spoločnosť si uplatnila odpočet dane za nákup tovaru (elektroniky) od dodávateľa a následne vykázala dodanie tohto tovaru ako oslobodené od DPH do iných členských štátov EÚ.
Daňové orgány zistili, že v reťazci dodávateľov došlo k daňovému úniku, keď jedna zo spoločností v reťazci (deklarovaný prvý dodávateľ) neodviedla DPH do štátneho rozpočtu, zatiaľ čo iné subjekty (vrátane sťažovateľa) si uplatnili nárok na odpočet/oslobodenie. Finančná správa a následne Krajský súd v Trenčíne dospeli k záveru, že sťažovateľ bol účastníkom tohto podvodného reťazca, pretože nekonal obozretne pri výbere obchodného partnera.
Vysvetlenie (Právne princípy a odôvodnenie súdu)
Najvyšší správny súd SR (NSS SR) zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa, čím potvrdil, že spoločnosť stratila nárok na nadmerný odpočet z dôvodu zavinenej účasti na daňovom podvode.
Aplikácia Axel Kittel Testu
Pre posúdenie účasti na daňovom podvode sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, kde sa preukazuje, že transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a že daňový subjekt o podvode vedel alebo mohol a mal vedieť (tzv. vedomostný test). Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje správcu dane.
Indikátory neobozretného konania
NSS SR súhlasil so správnym súdom, že sťažovateľ konal neobozretne. Medzi rizikové indikátory, ktoré svedčia o nedostatočnej odbornej starostlivosti sťažovateľa, patrili najmä:
1. Neštandardné uzatváranie zmlúv: Spoločnosť obchodovala s veľkým objemom tovaru (cez 2,8 mil. € v danom období) bez uzavretia písomnej zmluvy. Zmluva bola podpísaná až po štyroch mesiacoch vzájomného obchodovania, a dokonca konatelia spoločností sa stretli až mesiac po podpise zmluvy, resp. päť mesiacov od začatia spolupráce. Súd to vyhodnotil tak, že takýto postup nezodpovedá bežným obchodným podmienkam a mal by u sťažovateľa vzbudiť pochybnosti.
2. Chýbajúce preverovanie dodávateľa: Dodávateľ bezprostredne pred začiatkom spolupráce zmenil konateľa, obchodné meno a sídlo, a spoločnosť pod novým menom tak nemala žiadnu obchodnú históriu. Konateľ dodávateľa tiež nevedel poskytnúť žiadne relevantné informácie o tovare ani o dodávateľoch.
3. Nezáujem o pôvod tovaru: Sťažovateľ neprejavil žiadny záujem o zistenie pôvodu tovaru. Jeho zamestnanec uviedol, že nebol inštruovaný, aby pôvod tovaru preveril, ani nežiadal žiadne záruky týkajúce sa pôvodu tovaru.
4. Umelé vsunutie zamestnanca: Celé dojednanie obchodu spočívalo na jedinom zamestnancovi sťažovateľa.
5. Neexistujúce opatrenia: Hoci sťažovateľ tvrdil, že vykonal základné opatrenia (due diligence) ako overenie v obchodnom registri, platnosti registrácie DPH alebo zoznamu dlžníkov, tieto neboli NSS SR považované za dostatočné vzhľadom na vysokú mieru rizika.
Súd potvrdil, že NSS SR potvrdil, že finančné orgány musia hodnotiť rizikové skutočnosti v celku a v súvislostiach, pričom jednotlivé izolované okolnosti by pravdepodobne samy osebe nepostačovali na preukázanie vedomosti o podvode.
Praktické implikácie
Rozhodnutie NSS SR 5 Sfk 93/2022 je jasným signálom, že pri vstupe do nových obchodov, najmä s vysokým finančným objemom alebo neštandardným tovarom, musia firmy preukázať zvýšenú mieru obozretnosti.
Súd tu presne vymedzil, čo znamená nedbanlivostná účasť na daňovom podvode:
• Nedostatočná dokumentácia: Absencia riadne uzatvorenej zmluvy včas, pri veľkom objeme obchodu, je rizikovým indikátorom.
• Overenie nad rámec registrov: Pri rizikových transakciách nestačí len overenie IČ DPH či existencie v obchodnom registri. Je potrebné vykonať hlbšiu previerku (napr. audit dodávateľa, získanie bankových referencií, preverenie pôvodu tovaru), a to najmä ak dodávateľ nemá históriu alebo mení konateľa a sídlo.
• Ekonomická racionalita: Ak chýba legitímny dôvod pre to, že sa obchod (vysokého objemu) dojednáva neformálne a iba prostredníctvom jedného zamestnanca, svedčí to o tom, že firma nekoná s náležitou odbornou starostlivosťou riadneho hospodára.
NSS SR potvrdil, že úlohou finančných orgánov je zistené opatrenia sťažovateľa vyhodnotiť, a úlohou správneho súdu je toto vyhodnotenie posúdiť.
Záver
Rozhodnutie NSS SR 5 Sfk 93/2022 podčiarkuje, že aj keď daňový subjekt nie je iniciátorom daňového podvodu, pasivita a chýbajúce kontrolné mechanizmy ho robia zodpovedným za stratu práva na odpočet DPH v dôsledku účasti na podvodnom reťazci.
Ak Vaša spoločnosť plánuje vstúpiť do nových obchodných vzťahov, najmä s veľkým objemom finančných prostriedkov alebo s novými/rizikovými partnermi, je nevyhnutné nastaviť účinnú kontrolu a dokumentáciu (due diligence). Tieto opatrenia musia byť primerané rozsahu rizika, ktoré obchod predstavuje.
Ak si nie ste istí mierou obozretnosti, ktorú musíte v konkrétnom obchodnom prípade zachovať, alebo ak čelíte daňovej kontrole a potrebujete preukázať, že ste konali v dobrej viere, neváhajte nás kontaktovať. Pomôžeme Vám s vypracovaním komplexnej dôkaznej stratégie a obhajobou pred finančnými orgánmi, aby ste minimalizovali riziko straty daňových nárokov.