Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne objasňuje, ako súdy postupujú pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporoch o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Súd zdôraznil, že v týchto špecifických konaniach nie je možné posudzovať úspech/neúspech strán jednoduchým porovnaním finančných návrhov, pretože konečné vyporiadanie BSM vyplýva zo zákona, nie z vôle strán. Uznesenie potvrdzuje odklon od striktného princípu úspešnosti, čo má zásadný dopad na náklady sporu.
Skutkový stav
Žalobca a žalovaná viedli spor o vyporiadanie ich BSM po rozvode. Súd prvej inštancie (Okresný súd Prievidza) vo veci samej rozhodol rozsudkom už skôr a uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 90 638 eur.
Pôvodný spor o trovy konania viedol k zrušeniu a vráteniu veci odvolacím súdom. Súd prvej inštancie následne rozhodol tak, že žalovaná má nahradiť žalobcovi polovicu trov za znalečné (225 €), pretože znalecké dokazovanie bolo v záujme oboch strán. Rozhodnutie o trovách konania medzi stranami, ktoré presahujú znalečné, však prvoinštančný súd nevydal, pretože podľa jeho názoru nie je možné v konaní o vyporiadaní BSM vypočítať pomer úspechu v spore.
Žalovaná (bývalá manželka) podala odvolanie, v ktorom tvrdila, že mala 81 % úspech v konaní (pretože jej súd priznal na vyplatenie vyššiu sumu ako navrhoval žalobca) a žiadala 100 % náhradu trov právneho zastúpenia.
Vysvetlenie (Právne princípy a odôvodnenie súdu)
Krajský súd v Trenčíne uznesením potvrdil, že pri rozhodovaní o trovách BSM nie je možné striktne uplatniť princíp úspešnosti, a zmenil výrok tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
1. Špecifickosť konania o BSM a zásada úspešnosti
Odvolací súd sa nemohol stotožniť s jednoduchým výpočtom úspechu žalovanej. Zdôraznil, že:
• V konaní o vyporiadanie BSM nie je možné hodnotiť úspech procesnej strany len porovnaním toho, čo sa strana domáhala, a čo jej bolo prisúdené.
• V BSM sporoch je súd viazaný ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré záväzne upravuje spôsob vyporiadania. Sudca môže priznať strane viac alebo aj „niečo iné“, než čoho sa domáhala, a to na základe dokazovania (napr. znaleckých posudkov).
• Úspech strán bol v tomto prípade čiastočný pre obe strany. Žalobca podhodnotil hodnotu nehnuteľností o 21 000 € a žalovaná ich nadhodnotila o 32 000 € (v porovnaní so súdnym znaleckým posudkom). Žalobca nepreukázal svoje vnosy a dlhy.
• Na základe porovnania procesnej úspešnosti nie je možné dospieť k záveru o prevažnom úspechu jednej z nich. Preto je spravodlivé a správne aplikovať § 255 ods. 2 CSP, a vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného konania právo.
2. Znalecké dokazovanie a trovy štátu
Súd odvolaním zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi polovicu znalečného (225 €).
• Pôvodný záver, že znalečné bolo v záujme oboch strán, nezodpovedá obsahu spisu, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené výlučne na návrh žalobcu, a žalovaná s ním výslovne nesúhlasila. Preto trovy tohto dôkazu je povinný znášať žalobca.
• Vo vzťahu k trovám konania štátu (vynaložených z rozpočtu súdu) súd zmenil výrok a rozhodol, že Slovenská republika má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Hoci v CSP chýba výslovná úprava trov štátu, rozhoduje sa podľa zásady úspechu (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže boli strany v spore iba čiastočne úspešné, súd určil pomernú úhradu štátu.
Praktické implikácie
Toto rozhodnutie je kľúčové pre pochopenie vyporiadania BSM:
1. Chybné posúdenie úspechu: V sporoch o BSM by ste nemali automaticky očakávať, že „vyhráte“ trovy konania len preto, že vám súd priznal vyšší podiel, než navrhovala protistrana. Sudcovia neposudzujú úspech len na základe výšky vyplatenej sumy, ale na základe celého vyporiadania masy BSM (hodnoty nehnuteľností, vnosov, dlhov).
2. Riziko znalečného: Ak navrhujete znalecké dokazovanie, aj keď sa domnievate, že je v záujme oboch strán, buďte pripravení niesť náklady sami. Súd bude striktne hodnotiť, kto dôkaz navrhol, ak druhá strana nesúhlasila.
3. Procesná opatrnosť: Odvolací súd potvrdil, že žiadny z manželov nemal prevažný úspech. Z praxe vyplýva, že v BSM sporoch je často najspravodlivejším riešením nepriznať náhradu trov konania ani jednej strane (§ 255 ods. 2 CSP), pokiaľ jedna strana nespôsobila vznik sporu (napr. odmietaním mimosúdnej dohody).
Záver
Krajský súd v Trenčíne zmenou uznesenia demonštroval, že súdne konania o vyporiadanie BSM sú komplexné, a pri rozhodovaní o trovách konania je nutné zohľadniť, že výsledok je daný zákonom, nie želaniami strán. Pre klientov to znamená, že snaha o nadmerné nadhodnocovanie alebo podhodnocovanie majetku sa nemusí vyplatiť, pretože súd určí reálnu hodnotu a trovy rozdelí spravodlivo.
Ak sa chystáte vyporiadať BSM a hľadáte právne poradenstvo, ktoré zohľadní všetky špecifiká súdnej praxe, kontaktujte nás, aby sme minimalizovali vaše procesné riziká.