Rozsudok Krajského súdu v Prešove prináša kľúčové objasnenie situácií, kde je pracovný pomer založený absolútne neplatnou pracovnou zmluvou (tzv. faktický pracovný pomer). Potvrdzuje, že zamestnanec, ktorý nezavinil neplatnosť zmluvy, má právo na náhradu škody vo výške, ktorá zodpovedá odstupnému, aj keď oficiálne na odstupné podľa Zákonníka práce nárok nemá.
Skutkový stav
Žalobkyňa (A. A. B.) pracovala pre žalovaného (Obec Veľký Slavkov) na pozícii prednostu Obecného úradu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej v roku 2020.
Spor vznikol po tom, čo bola žalobkyňa v júni 2022 odvolaná z funkcie a s obcou uzatvorila dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce. Táto dohoda obsahovala aj dojednanie o odstupnom. Následne však žalovaný odmietol odstupné vyplatiť s odôvodnením, že špecifikovaný dôvod neumožňuje úhradu odstupného.
Žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a náhrady mzdy/škody.
Kľúčové zistenie súdov: Hoci žalobkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu do funkcie prednostu, nikdy jej nebol predložený ani odovzdaný menovací dekrét.
Vysvetlenie (Právne princípy a odôvodnenie súdu)
Súdy posudzovali právne postavenie žalobkyne a jej nároky, pričom sa opierali o Zákonník práce a Občiansky zákonník:
1. Absolútna neplatnosť pracovnej zmluvy
Súd prvej inštancie, a následne aj Krajský súd, zistili, že na výkon funkcie prednostu obecného úradu sa vyžaduje vymenovanie starostom podľa § 17 zákona o obecnom zriadení. Pracovný pomer sa zakladá až po zvolení alebo vymenovaní do funkcie (§ 42 ods. 2 Zákonníka práce).
Keďže chýbal akt vymenovania, pracovná zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom a je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
2. Vznik faktického pracovného pomeru
Aj napriek neplatnej zmluve žalobkyňa prácu pre obec v kompetenciách prednostu reálne vykonávala. V takom prípade vzniká fakticky pracovný pomer (FPP), ktorý nevzniká právnym úkonom, ale ako dôsledok neplatnej zmluvy. Vady pracovnej zmluvy nesmú byť na ujmu zamestnanca, ak ich sám nespôsobil.
3. Nároky v rámci faktického pracovného pomeru
• Bezdôvodné obohatenie: FPP zaniká faktickým ukončením prideľovania práce a nie formálnou dohodou podľa Zákonníka práce. Zamestnancovi neprislúcha ochrana z neplatného skončenia pracovného pomeru, ale má nárok na náhradu za bezdôvodné obohatenie zamestnávateľa vo výške mzdy za vykonanú prácu.
• Náhrada škody namiesto odstupného: Keďže riadny pracovný pomer nevznikol, žalobkyni nevznikol nárok na klasické odstupné podľa § 76 Zákonníka práce. Tým však nie je vylúčená zodpovednosť žalovaného za škodu.
• Súd uznal, že obec zavinila neplatnosť pracovnej zmluvy, a preto správne priznal žalobkyni náhradu škody. Výška tejto náhrady škody bola určená ako škoda za nevyplatené odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku (1 600 EUR), ktorý by jej prislúchal podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (trvanie PP najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov).
4. Náhrada trov konania a aplikácia § 257 CSP
Hoci žalobkyňa bola v spore prevažne neúspešná (žaloba o neplatnosť PP bola zamietnutá), súd rozhodol, že žiadnej strane neprizná nárok na náhradu trov konania. Krajský súd to potvrdil s poukazom na § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa).
Dôvody osobitného zreteľa boli:
• Zavinenie sporu: Neplatnosť pracovnej zmluvy zavinil žalovaný (obec), ktorý nedodržal zákonný postup.
• Nerovné postavenie strán: Žalobkyňa (faktický zamestnanec a slabšia strana) bránila svoje práva voči žalovanému (verejná správa) zastúpenému advokátom, čo predstavovalo viac ako nerovnovážne postavenie.
Praktické implikácie
Toto rozhodnutie je dôležité najmä pre zamestnávateľov vo verejnej správe a zamestnancov, ktorých zmluvy môžu byť spochybniteľné:
1. Forma a obsah: Pri vymenovávaných funkciách (napr. prednosta) je forma kľúčová. Ak chýba menovací dekrét, pracovná zmluva je absolútne neplatná, aj keď prácu vykonávate.
2. Ochrana zamestnanca pri FPP: Ak neplatnosť pracovnej zmluvy nespôsobil zamestnanec (žalobkyňa), nevznikajú mu síce priamo nároky na odstupné podľa Zákonníka práce, ale má nárok na náhradu škody. Súd v takom prípade výšku náhrady škody určí podľa pravidiel pre odstupné, čím efektívne chráni zamestnanca pred ujmou.
3. Zodpovednosť zamestnávateľa: Ak spor vznikol v dôsledku nezákonného postupu zamestnávateľa (obce), súd môže aplikovať § 257 CSP a neuložiť zamestnancovi povinnosť hradiť trovy konania, aj keby bol v spore neúspešný. Súd konštatoval, že bolo by neprimerané, ak by žalobkyňa, ktorá sa musela brániť konaniu žalovaného, bola zodpovedná za trovy.
Záver
Krajský súd potvrdil, že obec, ktorá nedodržala zákonné predpisy a zavinila neplatnosť pracovnej zmluvy, nemôže profitovať z tohto nezákonného stavu. Zamestnanec v tzv. faktickom pracovnom pomere má napriek formálnej neplatnosti zmluvy právo na kompenzáciu, ktorá zodpovedá odstupným, a je chránený aj pred povinnosťou hradiť trovy konania spôsobené nezákonným konaním zamestnávateľa.
Ak riešite skončenie pracovného pomeru, kde existuje pochybnosť o platnosti pracovnej zmluvy, je nevyhnutná dôkladná právna analýza. Kontaktujte nás pre komplexné poradenstvo v pracovnoprávnych sporoch.