Uznesenie NS SR z 24. júna 2025, sp. zn. 1VCdo/3/2025
Prehľad právneho problému:
V tomto prípade si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody voči štátu (Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti). Škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu notára, ktorý bol právoplatne odsúdený za spáchanie prečinu, pretože pri notárskej úschove neoprávnene nakladal s finančnými prostriedkami.
Odvolací súd a žalovaná strana (štát) argumentovali, že žalobkyni škoda ešte nevznikla, pretože si najprv mala uplatniť nárok na náhradu škody proti ďalšej spoluzodpovednej osobe (J. R.) v trestnom (adhéznom) konaní, prípadne mala najprv žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Inými slovami, považovali zodpovednosť štátu za subsidiárnu (druhotnú).
Vysvetlenie a záver Najvyššieho súdu:
Veľký senát Najvyššieho súdu rozhodol, že nie je podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (o zodpovednosti štátu) prednostné uplatnenie nároku na náhradu škody voči ďalšej osobe spoluzodpovednej za vznik škody v adhéznom konaní, či uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
1. Zodpovednosť štátu je objektívna a priama: Činnosť notára pri notárskej úschove peňazí je výkonom verejnej moci. Za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (notára) zodpovedá priamo štát (Slovenská republika). Táto zodpovednosť je objektívna (nezávislá od zavinenia) a nemožno sa jej zbaviť.
2. Solidárna zodpovednosť: V prípade, že škodu spôsobí viac škodcov (napr. notár, štát a tretia osoba J. R.), zodpovedajú spoločne a nerozdielne (§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom tento princíp sa použije aj v spojení so zákonom o zodpovednosti štátu. Poškodený (žalobkyňa) má právo zvoliť si, voči ktorému subjektu si nárok uplatní – buď voči štátu alebo voči iným spoluzodpovedným subjektom.
3. Vzťah k bezdôvodnému obohateniu: Hoci existuje ustálená judikatúra o prednosti nároku na náhradu škody pred nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, Najvyšší súd potvrdil, že ak je právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu protiprávne konanie (delikt), povinnosť reparácie sa odvíja od náhrady škody, nie od bezdôvodného obohatenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má totiž subsidiárny charakter.
Tento záver znamená, že poškodení nie sú nútení najprv viesť zdĺhavé a náročné konania voči súkromným, spoluzodpovedným osobám, ale môžu svoj nárok uplatniť priamo voči garantovi verejnej moci – štátu.