Rozsudok NS SR z 22. februára 2024, sp. zn. 4Cdo/45/2023
Prehľad právneho problému:
Pri zásahu do osobnostných práv (vrátane prípadov smrti blízkej osoby z dôvodu pochybenia) súd určuje výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Žalovaná strana (zdravotnícke zariadenie) v tomto spore (o nemajetkovú ujmu pre smrť manželky žalobcu) navrhovala, aby súd pri určení výšky náhrady analogicky použil limit stanovený v zákone o odškodňovaní obetí trestných činov.
Vysvetlenie a záver Najvyššieho súdu (NS SR):
Najvyšší súd (NS SR) rozhodol, že pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nie je dôvodné túto náhradu obmedziť najvyšším prípustným odškodnením podľa zákona o obetiach trestných činov.
1. Individualizácia a úvaha súdu: Určenie výšky nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd musí vychádzať z najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská.
2. Neprimeranosť analógie: Zákon o obetiach trestných činov nepredstavuje komplexnú úpravu, a jeho analógiou nie je možné zohľadniť všetky okolnosti posudzovaného prípadu (napr. špecifické okolnosti života žalobcu, tragický priebeh udalosti a iné faktory ovplyvňujúce ujmu). Použitie tohto zákona by bránilo primeranému a účinnému zadosťučineniu.
3. Kritérium proporcionality: Súd musí zabezpečiť, aby v judikatúre existoval vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. Zákon o obetiach trestných činov neustanovuje rozsah výšky peňažného zadosťučinenia v týchto špecifických prípadoch.
Tento záver potvrdzuje, že v prípadoch závažného zásahu do osobnostných práv, ktoré riešia všeobecné súdy, nie je nutné obmedzovať odškodnenie na maximálne sumy, ktoré štát poskytuje obetiam trestných činov.