Uznesenie NS SR z 21. augusta 2024, sp. zn. 1Obdo/31/2023
Prehľad právneho problému:
Ak niekto investuje do cudzej veci (napr. rekonštruuje budovu) a neskôr sa ukáže, že nie je jej vlastníkom, spravidla má nárok na náhradu za zhodnotenie. Otázkou je, či sa takýto nárok spravuje všeobecnými ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení (§ 458 a § 459 Občianskeho zákonníka), alebo špeciálnymi pravidlami Občianskeho zákonníka o nárokoch držiteľa veci.
V tomto prípade si žalobkyňa (ktorá kúpila nehnuteľnosti v dražbe, ale neskôr sa ukázalo, že nie je ich vlastníčkou) uplatňovala voči skutočnému vlastníkovi nárok na kompenzáciu za zhodnotenie budovy. Súdy zistili, že v čase rekonštrukcie už nebola dobromyseľnou držiteľkou.
Vysvetlenie a záver Najvyššieho súdu (NS SR):
Najvyšší súd potvrdil zásadu subsidiárnej povahy právnej úpravy bezdôvodného obohatenia.
1. Priorita špeciálnej úpravy: Ak existuje osobitná právna úprava nárokov neoprávneného držiteľa voči vlastníkovi veci (§ 131 Občianskeho zákonníka), aplikácia všeobecných ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 458 a § 459 OZ) je vylúčená.
2. Pravidlá pre neoprávneného držiteľa: Ustanovenie § 131 OZ rieši nároky neoprávneného držiteľa (toho, kto nie je v dobrej viere) komplexne a výlučne. Neoprávnený držiteľ má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov (napr. na údržbu), ktoré vynaložil na vec. Nemá právo na náhradu nákladov, ktorými vec zhodnotil.
3. Vylúčenie obohatenia: Ustanovenie § 131 OZ explicitne nepriznáva právo na peňažnú kompenzáciu toho, o čo sa vlastník obohatil zhodnotením dosiahnutým nákladom neoprávneného držiteľa. Ak by sa pripustila súčasná aplikácia noriem o bezdôvodnom obohatení, došlo by k obchádzaniu špeciálnej ochrany poskytovanej v rámci vlastníckeho práva.
Súd uzavrel, že nároky žalobkyne ako neoprávneného držiteľa sa riadia výlučne § 131 OZ. Keďže táto norma nepriznáva nárok na kompenzáciu za zhodnotenie (len za nevyhnutné náklady), nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol.