Procesné rozhodnutie o zmene žalobcu nie je záväzné pri posudzovaní vecnej legitimácie

Uznesenie NS SR z 5. augusta 2025, sp. zn. 1VCdo/4/2024

Prehľad právneho problému:

Jedným z častých problémov v občianskoprávnych sporoch, najmä pri postúpení pohľadávok, je otázka aktívnej vecnej legitimácie, teda toho, či osoba, ktorá podala žalobu, je skutočne oprávnená domáhať sa plnenia.

V prejednávanom prípade navrhla pôvodná banka (žalobkyňa) zmenu na strane žalobkyne z dôvodu postúpenia pohľadávky na nebankový subjekt. Súd prvej inštancie (prvoinštančný súd) túto zmenu procesným uznesením pripustil. Neskôr však, pri rozhodovaní vo veci samej, súd zistil, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné (pretože banka neposlala osobitnú výzvu podľa zákona o bankách, pozri aj Článok 3), a preto žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nástupníckeho subjektu.

V dovolaní žalobkyňa namietala, že súd by mal byť viazaný svojím skorším procesným rozhodnutím o pripustení zmeny žalobcu, pretože toto rozhodnutie už predpokladalo platnosť postúpenia pohľadávky.

Vysvetlenie a záver Najvyššieho súdu:

Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k jednoznačnému záveru, že súd nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie viazaný svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu (§ 80 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie o zmene strany sporu (§ 80 CSP) je procesné rozhodnutie, ktorého primárnym účelom je len úprava okruhu subjektov konania. Týmto procesným rozhodnutím súd neprejudikuje výsledok sporu.

Otázka, či žalobcovi skutočne patrí uplatňované právo (či má aktívnu vecnú legitimáciu) a či bol prevod práva (postúpenie pohľadávky) platný, je otázkou hmotnoprávnou, ktorá sa posudzuje až v rozhodnutí vo veci samej na základe celého vykonaného dokazovania. Procesné uznesenie o zmene žalobcu teda nezakladá prekážku rozsúdenej veci.

Tento právny záver potvrdzuje, že súdy musia pri výklade ustanovení uprednostniť ich účel a zmysel pred doslovným znením zákona (teleologický výklad), pričom zámerom zákonodarcu nebolo, aby procesné rozhodnutie o zmene strany sporu vopred určovalo, kto v spore vyhrá.