Uznesenie NS SR z 3. februára 2025, sp. zn. 7Cdo/123/202
Prehľad právneho problému:
V civilnom konaní platí, že súd nemusí dokazovať skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe alebo známe súdu z jeho úradnej činnosti (tzv. súdna notorieta) (§ 186 ods. 1 CSP). Typickým príkladom je, ak súd vie o rozsudku vydanom v inom súdnom konaní.
Problém nastáva, ak súd použije takúto informáciu – najmä rozsudok z iného spisu – bez toho, aby to oznámil stranám sporu. Strany sporu v takom prípade nemajú možnosť sa k tomuto „dôkazu“ vyjadriť alebo ho spochybniť. V prejednávanom prípade odvolací súd vychádzal z rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná pohľadávka v inej veci (dôkaz existencie vymáhateľnej pohľadávky, kľúčový pre prejednávanú odporovaciu žalobu), ale žalovaného o použití tohto rozsudku vopred neinformoval.
Vysvetlenie a záver Najvyššieho súdu (NS SR):
Najvyšší súd SR zdôraznil prvoradý význam práva na spravodlivý proces a princípu predvídateľnosti rozhodnutia:
1. Povinnosť súdu informovať: Ak odvolací súd považuje za skutočnosť známu mu z úradnej činnosti (t. j. z inej činnosti než z dokazovania v danej právnej veci) rozsudok vydaný súdom v inom súdnom konaní, je jeho procesnou povinnosťou, ak z neho chce pri svojom rozhodovaní vychádzať, strany sporu o tom informovať a poskytnúť im možnosť vyjadriť sa. Súd musí vždy uviesť konkrétnu úradnú činnosť alebo postup, z ktorého skutočnosť vyvodzuje.
2. Dôsledok porušenia: Ak súd neposkytne stranám možnosť vyjadriť sa k takto použitej informácii, dopustí sa porušenia práva na spravodlivý proces a konania v rozpore s ústavnou požiadavkou, aby rozhodnutie bolo pre strany predvídateľné (zákaz prekvapivých rozhodnutí).
3. Možnosť polemiky: Strany majú právo polemizovať s tým, či ide vôbec o súdnu notorietu, a uplatniť odlišné tvrdenia k preukázaniu svojich odlišných tvrdení. To, že súd konvalidoval použitie neoboznámeného rozsudku s odkazom na súdnu notorietu, bol nesprávny procesný postup.
Praktický dôsledok pre verejnosť:
Súdne konanie musí byť pre Vás ako účastníka predvídateľné. Aj keď súd pozná nejakú skutočnosť z iného spisu (napr. iný rozsudok), nemôže na ňu postaviť svoje rozhodnutie bez toho, aby Vám dal možnosť sa k nej vyjadriť. Ak by tak urobil, máte dôvod namietať porušenie práva na spravodlivý proces.