Uznesenie NS SR z 28. novembra 2024, sp. zn. 5Cdo/37/2023
Prehľad právneho problému:
V konaniach týkajúcich sa maloletých detí sa často podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia rodiča k dieťaťu [§ 325 ods. 2 písm. h) CSP]. Matka dieťaťa namietala, že odvolací súd zamietol návrh na neodkladné opatrenie napriek tomu, že predložila dôkazy o násilnom správaní otca.
Kľúčovou otázkou dovolacieho súdu bolo, či je možné proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podať dovolanie, ktoré by malo viesť k jeho zrušeniu.
Vysvetlenie a záver Najvyššieho súdu (NS SR):
Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je neprípustné.
1. Neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej: Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí (§ 420 CSP). Neodkladné opatrenie je len dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a ktoré neprejudikuje konečnú (definitívnu) ochranu poskytovanú až rozhodnutím vo veci samej.
2. Ochrana maloletých: Neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia rodiča k maloletému dieťaťu [§ 325 ods. 2 písm. h) CSP] sa považuje za vec spadajúcu do starostlivosti súdu o maloletých [§ 111 písm. d) CMP].
3. Vylúčenie prípustnosti dovolania: Prípustnosť dovolania proti uzneseniu o neodkladnom opatrení je výslovne vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP. Aj keby došlo k procesným nesprávnostiam súdov, tieto sa v konaní o neodkladnom opatrení vyznačujú nižšou intenzitou porušenia práv a dovolací prieskum nie je možný.
Praktický dôsledok:
Ak bol Váš návrh na neodkladné opatrenie (vrátane zákazu priblíženia) zamietnutý odvolacím súdom, nemôžete podať dovolanie s nádejou, že Najvyšší súd preskúma skutkové okolnosti. Musíte počkať na konečné rozhodnutie súdu vo veci samej.