Nelegálne odpočúvanie: Subsidiarita ústavnej sťažnosti a procesné chyby

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2024

Prehľad právneho problému

Plénum Ústavného súdu SR zjednocovalo právne názory senátov týkajúce sa prípustnosti ústavných sťažností smerujúcich proti príkazom na tajné sledovanie, odpočúvanie alebo vyhotovenie záznamov v trestnom konaní. Kľúčovou otázkou bolo, či obvinená alebo podozrivá osoba musí najprv vyčerpať všetky dostupné prostriedky nápravy v rámci trestného konania (vrátane konania pred všeobecnými súdmi), predtým než podá ústavnú sťažnosť na porušenie jej práva na súkromie (čl. 19 ústavy).

Vysvetlenie a záver Ústavného súdu (ÚS SR)

Ústavný súd SR zjednotil prax a prijal záver, že:

1. Ak dotknutá osoba má postavenie subjektu v trestnom konaní a tvrdí, že došlo k porušeniu jej práv (na súkromie a spravodlivý proces) použitím informačno-technických prostriedkov, musí pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpať všetky dostupné prostriedky nápravy v rámci trestného konania.

2. Zákonná úprava (Trestný poriadok) poskytuje obvineným väčší rozsah práv (čl. 154c ods. 1 ústavy), keďže nepripúšťa použitie dôkazov získaných nezákonným spôsobom.

3. Trestné súdy a orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť hodnotiť zákonnosť dôkazov ex officio (z úradnej povinnosti) a musia explicitne konštatovať nesplnenie podmienky zákonnosti a na ňu nadväzujúce porušenie práva na súkromie.

4. Ak dotknutá osoba nevyčerpá dostupné procesné prostriedky, Ústavný súd jej sťažnosť odmietne pre neprípustnosť (princíp subsidiarity).

Praktický dôsledok

Advokáti zastupujúci osoby, proti ktorým sa vedie trestné konanie, musia primárne uplatňovať námietky nezákonnosti dôkazov (vrátane odpočúvania) pred orgánmi činnými v trestnom konaní a všeobecnými súdmi (napr. v odvolaní alebo mimoriadnom opravnom prostriedku). Ak súd rozhoduje o vine a treste, musí sa so zákonnosťou dôkazu a prípadným porušením práva na súkromie explicitne vysporiadať v odôvodnení. Toto explicitné konštatovanie potom slúži ako dôležitý právny základ pre prípadné žiadosti o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy od štátu.