Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 384/2024
Prehľad právneho problému
Sťažovateľ si uplatňoval náhradu majetkovej škody (náklady na taxislužbu) a nemajetkovej ujmy od štátu za nezákonné zadržanie vodičského preukazu. Všeobecné súdy žalobu zamietli, pretože sťažovateľ podľa nich nepreukázal účelnosť a príčinnú súvislosť, pričom vyžadovali, aby sťažovateľ dokladoval účel každej cesty taxislužbou a zohľadnil náklady na pohonné hmoty. Najvyšší súd SR odmietol dovolanie sťažovateľa aj napriek tomu, že krajský súd na niektoré podstatné odvolacie námietky týkajúce sa preukazovania škody vôbec neodpovedal.
Vysvetlenie a záver Ústavného súdu (ÚS SR)
Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. ÚS SR zdôraznil, že:
1. V konaniach, kde je žalovanou stranou štát (ktorý má ústavnú povinnosť niesť zodpovednosť za škodu), súdy musia v maximálnej možnej miere vyhýbať formalistickému prístupu k požiadavkám kladeným na poškodeného.
2. V tomto prípade krajský súd nebol viazaný len prvoinštančným rozsudkom, ale musel sa náležite vysporiadať s odvolacou kritikou sťažovateľa, ktorá smerovala proti hodnoteniu dôkazov (doklady o taxislužbe).
3. Súd nemôže klásť na sporovú stranu (poškodeného) také dôkazné nároky, že napriek jej primeranej starostlivosti nie je objektívne schopná bremeno dokazovania uniesť.
Praktický dôsledok
Ak klient uplatňuje náhradu škody proti štátu (čl. 46 ods. 3 ústavy), právni zástupcovia by mali zdôrazňovať ústavnú požiadavku na neformalistický prístup súdov. Súdy nemôžu od poškodeného vyžadovať preukazovanie faktov, ktoré bolo v dôsledku nezákonného zásahu (napr. v prípade zadržania preukazu) nereálne (napr. podrobný rozpis účelu ciest pri každej jazde taxislužbou). Úlohou súdu je dôkladne preskúmať obsah sťažovateľových tvrdení a neignorovať námietky cieliace na základné podmienky vzniku zodpovednosti štátu.