Uznesenie NS SR z 22. augusta 2024, sp. zn. 4ObdoK/1/2023
Prehľad právneho problému:
V konkurznom konaní sa veritelia môžu brániť proti zaradeniu určitých pohľadávok do zoznamu pohľadávok proti podstate (teda pohľadávok, ktoré sa platia prednostne z majetku úpadcu) prostredníctvom námietok (§ 96 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii – ZKR).
V tomto prípade si zabezpečený veriteľ uplatnil námietky proti poradiu a zaradeniu rôznych pohľadávok proti oddelenej a všeobecnej podstate. Súdy nižšej inštancie rozhodli o týchto námietkach uznesením. Dovolateľ (veriteľ) namietal nesprávne právne posúdenie, pričom chcel dosiahnuť, aby sa jeho námietky opätovne preskúmali Najvyšším súdom v dovolacom konaní.
Vysvetlenie a záver Najvyššieho súdu (NS SR):
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o námietkach podľa § 96 ods. 6 ZKR, je neprípustné.
1. Vylúčenie dovolania v konkurze: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) vo svojom ustanovení § 198 ods. 1 vylučuje prípustnosť dovolania v konaní o námietkach proti poradiu pohľadávok proti podstate.
2. Charakter konania: Aj keď sa konanie o námietkach vedie ako sporové konanie proti správcovi konkurznej podstaty, úmyslom zákonodarcu nebolo umožniť dovolací prieskum námietkového konania (§ 198 ods. 1 ZKR v spojení s § 96 ods. 6 ZKR). Konanie o námietkach nie je rozhodnutím, ktorým sa konkurzné konanie končí.
Dovolací súd preto dovolanie žalobcu odmietol ako procesne neprípustné. (Poznámka: Súd prvej inštancie pri tom v dvoch prípadoch nesprávne zamietol žaloby nezabezpečeného veriteľa, pretože ten nemal aktívnu vecnú legitimáciu podať námietku poradia pohľadávky proti oddelenej podstate, kde mohol len koncentrovať požiadavku veriteľskému výboru).